3. Človeka vraciaš do prachu a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
4. Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.
5. Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
6. sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, večer vädne a usychá.
7. Hynieme vskutku pre tvoj hnev a desí nás tvoje rozhorčenie.
8. Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
9. V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni a naše roky plynú ako vzdych.
10. Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.
11. Kto pozná silu tvojho hnevu a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
12. A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.
13. Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
14. Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
15. Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, za roky, keď sme okusovali nešťastie.
16. Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom a ich deťom tvoja nádhera.
17. Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!