33. Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou.
34. Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
35. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
36. No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali.
37. Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní.
38. On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
39. Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
40. Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali.