25. Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
26. Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
27. a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok.
28. Padali doprostred ich tábora, okolo stanov.
29. Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.
30. Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach,
31. keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
32. Ale oni ďalej hrešili a neverili v jeho zázraky.
33. Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou.
34. Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
35. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
36. No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali.
37. Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní.
38. On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
39. Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
40. Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali.
41. Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela.