9. Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vláči po zemi.
10. Sedia si na výšinách a nezasahuje ich povodeň.
11. Vravia si: „Vari to vidí Boh? A vie o tom Najvyšší?“
12. Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
13. Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval a v nevinnosti som si ruky umýval;
14. šľahaný som deň čo deň a trestaný už od rána.“
15. Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
16. Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily,
17. kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.
18. Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú a vrháš ich do záhuby.
19. Ako vychádzajú navnivoč! Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
20. Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.