3. Lebo som žiarlil na chvastúňov, keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
4. Neprekáža im zhola nič, sú zdraví a vypasení,
5. nesužujú sa ako iní smrteľníci, ani netrpia ako iní ľudia.
6. Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
7. Akoby z tuku sa liahne ich zloba a vybuchuje zlomyseľnosť.
8. Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšenecky sa zastrájajú.
9. Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vláči po zemi.
10. Sedia si na výšinách a nezasahuje ich povodeň.
11. Vravia si: „Vari to vidí Boh? A vie o tom Najvyšší?“
12. Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
13. Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval a v nevinnosti som si ruky umýval;
14. šľahaný som deň čo deň a trestaný už od rána.“
15. Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
16. Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily,
17. kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.