13. Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval a v nevinnosti som si ruky umýval;
14. šľahaný som deň čo deň a trestaný už od rána.“
15. Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
16. Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily,
17. kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.
18. Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú a vrháš ich do záhuby.
19. Ako vychádzajú navnivoč! Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
20. Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
21. Moje srdce je plné trpkosti a celé vnútro doráňané.
22. Hlúpy som bol a nechápavý a pred tebou som bol ako dobytča.
23. Ale ja som stále pri tebe a ty mi držíš pravicu.
24. Vedieš ma podľa svojho zámeru a nakoniec ma prijmeš do slávy.
25. Veď kohože mám na nebi? A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
26. Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
27. Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.