1. Asafov žalm. Aký dobrý je Boh voči statočným, Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
2. No mne sa temer nohy podlomili, takmer som sa zapotácal.
3. Lebo som žiarlil na chvastúňov, keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
4. Neprekáža im zhola nič, sú zdraví a vypasení,
5. nesužujú sa ako iní smrteľníci, ani netrpia ako iní ľudia.
6. Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
7. Akoby z tuku sa liahne ich zloba a vybuchuje zlomyseľnosť.
8. Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšenecky sa zastrájajú.
9. Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vláči po zemi.
10. Sedia si na výšinách a nezasahuje ich povodeň.