6. Bože, ty poznáš moju pochabosť a moje poklesky nie sú ti skryté.
7. Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, Pane, Bože zástupov. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
8. Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár.
9. Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym.
10. Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
11. V pôstoch som si dušu vyplakal, no aj to mi bolo na potupu.
12. I vrecovinu som si obliekol a príslovečným som sa stal.
13. Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, a pri víne pospevujú o mne pijani.
14. Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, pre svoju vernosť mi pomôž.
15. Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd.
16. Nech ma nezatopí príval vôd, nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
17. Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
18. Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
19. Príď ku mne a zachráň ma, so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
20. Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
21. Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
22. Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
23. Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením.
24. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy.
25. Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
26. Nech spustne ich táborisko a v ich stanoch nech nemá kto bývať.