20. Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
21. Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
22. Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
23. Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením.
24. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy.
25. Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.