4. Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová,
5. aby nevinného zasiahli z úkrytu. Znezrady a smelo doňho strieľajú,
6. utvrdzujú sa v zločinnom zámere. Radia sa, ako zastrieť osídla, a vravia si: „Ktože ich zbadá?“
7. Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.
8. Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; zrazu ich pokryli rany,
9. vlastný jazyk sa im stal nešťastím. Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou,
10. strach zachváti každého človeka; i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
11. Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.