13. Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
14. Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15. Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom.
16. No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17. Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18. Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde.
19. Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
20. predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21. A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.