3. Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.
4. Veď nie svojím mečom získali krajinu, nepomohlo im vlastné rameno, ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, lebo ich máš rád.
5. Ty si môj kráľ a môj Boh, ty pomáhaš Jakubovi.
6. Len s tebou sme zahnali nepriateľov a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
7. Nespolieham sa veru na svoj luk, ani môj meč ma nezachráni.
8. Ty si nás zachránil pred utláčateľmi a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
9. V Bohu sa budeme chváliť celý deň a naveky budeme velebiť tvoje meno.
10. Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
11. Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
12. Vydal si nás ako ovce na zabitie a roztrúsil si nás medzi pohanov.
13. Svoj ľud si predal bez zisku a neobohatil si sa jeho predajom.
14. Vystavil si nás na potupu susedom a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
15. Urobil si z nás príslovie pre pohanov a národy krútia hlavou nad nami.
16. Celý deň mám pred očami svoju potupu a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
17. keď počúvam potupné a posmešné hlasy, keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
18. Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba a neporušili sme zmluvu s tebou.