14. Vystavil si nás na potupu susedom a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
15. Urobil si z nás príslovie pre pohanov a národy krútia hlavou nad nami.
16. Celý deň mám pred očami svoju potupu a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
17. keď počúvam potupné a posmešné hlasy, keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
18. Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba a neporušili sme zmluvu s tebou.
19. Naše srdce sa neodvrátilo od teba, ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
20. a predsa si nás ponížil v kraji líšok a zahalil tôňou smrti.
21. Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
22. či Boh na to nepríde? On predsa pozná tajnosti srdca.
23. Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.
24. Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy.