1. Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.
2. Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
3. Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala.
4. Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
5. A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
6. Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka,
7. každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
8. A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej.
9. Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech.