6. Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
7. Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
8. Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
9. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
10. ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
11. Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
12. pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
13. Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
14. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
15. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
16. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
17. Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.