40. Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
41. vydal ich do rúk pohanov; vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
42. Nepriatelia ich trápili, pokorili a uvrhli do svojho područia.
43. Častejšie ich vyslobodil; no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
44. Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.
45. Rozpamätal sa na svoju zmluvu a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
46. A vzbudil k nim súcit u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
47. Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždi nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.
48. Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky. A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“