1. Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby,
2. do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan,
3. nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš.
4. Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
5. Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy.
6. Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali.
7. Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
8. Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil.
9. Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.
10. Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy
11. a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd.
12. Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
13. Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem.
14. Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb
15. i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka.