20. Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem;
21. čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
22. aby na Sione hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu,
23. keď sa tam zídu vospolok národy a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
24. Cestou mi sily podlomil a skrátil moje dni. Hovorím: „Bože môj,
25. neber ma v polovici mojich dní; tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
26. Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
27. Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
28. Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.
29. Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“