1. Otvor, Libanon, svoje brány, nech oheň hlce tvoje cédre!
2. Jajkaj, cyprus, veď padol céder: čo boli mocní, spustli; jajkajte, duby Bášanu, lebo vyťali neprístupný les.
3. Čujže! Jajkajú pastieri, lebo spustla ich nádhera; čuj, levíčatá revú, lebo spustla pýcha Jordána.
4. Toto hovorí Pán, môj Boh: „Stráž stádo určené na porážku,
5. ktoré majitelia nemilosrdne porážajú. Jeho kupci hovoria: »Nech je zvelebený Pán, zbohatol som;« jeho pastieri nemajú nad ním zľutovania.
6. Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny“ - hovorí Pán, „ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky.“
7. Preto, chudobní stáda, pásol som stádo na porážku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vľúdnosť, druhú som nazval Puto. Pásol som teda stádo.
8. Za mesiac som odstránil troch pastierov. Potom mi duša bola netrpezlivá s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich duši.
9. I povedal som: „Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zhynúť, nech zhynie; a ktoré ostanú, nech si vzájomne žerú mäso.“
10. Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi.
11. I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo.
12. Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!“ Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.
13. Pán mi povedal: „Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili.“ Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi.