13. Poslali teda slúžku, rozsvietili lampu a otvorili dvere. Ona vošla dnu a našla ich ležať a obidvoch spať.
14. Keď slúžka vyšla, oznámila im, že žije a že sa nič zlého nestalo.
15. Tu zvelebovali nebeského Boha a hovorili: „Zvelebený si, Bože, všetkým čistým zvelebovaním! Nech ťa zvelebujú všetci po všetky veky!
16. Zvelebený si za to, že si ma potešil a že sa nestalo, čoho som sa obával, ale urobil si s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
17. Zvelebený si za to, že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi. Preukáž im, Pane, milosť a spásu a doveď ich život do konca v radosti a v milosti.“
18. Potom Raguel rozkázal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu skôr než rozvidnie.
19. Svojej manželke kázal, aby napiekla veľa chleba. Sám šiel do stáda, priviedol dve teliatka a štyri barany; rozkázal ich zabiť a začali pripravovať hostinu.
20. Potom zavolal Tobiáša a pod prísahou mu povedal: „Za štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš, ale ostaneš tu, budeš jesť a piť so mnou a potešíš dušu mojej dcéry, ktorá zakúsila toľko príkorí.
21. Z toho, čo mám, si polovicu vezmi a vráť sa v zdraví k svojmu otcovi. I druhá polovica bude vaša, keď ja a moja žena zomrieme. Maj odvahu, syn môj! Ja som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodičia ako i tejto tvojej sestry odteraz a navždy. Maj odvahu, syn môj!“