18. Vtedy sa matka pustila do plaču a hovorila Tóbimu: „Prečo si pustil preč moje dieťa! Nie je on oporou našej staroby, on, čo vchádzal a vychádzal pred nami?
19. Načo sú nám peniaze?! Ony sú iba smeťami oproti nášmu synovi!
20. Zaobišli by sme sa s tým, čo nám dal Pán pre život.“
21. On jej povedal: „Nerob si starosti! Náš syn v zdraví odchádza a zdravý sa k nám vráti. Tvoje oči ho uvidia v deň, keď sa k tebe vráti zdravý. Nerob si starosti, neboj sa o nich, sestra!
22. Pôjde s ním dobrý anjel, jeho cesta sa vydarí a vráti sa zdravý.“
23. I prestala plakať.