22. Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky nad celým zhromaždením izraelských synov, aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha, aby sa jeho menom mohli honosiť.
23. A (ľud) sa modlil znovu tú modlitbu, (ktorou) si žiadal ukázať mu Božiu silu.
24. Teraz sa modlime k Bohu vesmíru, ktorý koná veľké diela po celom svete, ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.
25. Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit a uvedie pokoj za našich čias v Izraeli na večné veky!
26. Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh, aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.
27. Dva národy nenávidím z duše: a tretí z tých nenávidených nie je ani národom.
28. (Sú to): obyvatelia vrchov Seir a Filištínci a nerozumný ľud, ktorý býva v Sicheme.
29. Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal do tejto knihy Jezus, syn Sirachov z Jeruzalema, ktorému akoby zo srdca vyvierala múdrosť.
30. Blahoslavený, kto sa zapodieva touto vzácnou vecou, kto si to berie k srdcu, stane sa múdrym.
31. Kto si tak bude počínať, bude schopný na všetko, lebo mu bude svetlo od Boha svietiť na stopy.