21. Ľud vo svojej modlitbe prosil svojho vznešeného Pána, kým sa neukončila Pánova oslava, (až kňazstvo) ukončilo svoje obrady.
22. Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky nad celým zhromaždením izraelských synov, aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha, aby sa jeho menom mohli honosiť.
23. A (ľud) sa modlil znovu tú modlitbu, (ktorou) si žiadal ukázať mu Božiu silu.
24. Teraz sa modlime k Bohu vesmíru, ktorý koná veľké diela po celom svete, ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.
25. Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit a uvedie pokoj za našich čias v Izraeli na večné veky!
26. Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh, aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.
27. Dva národy nenávidím z duše: a tretí z tých nenávidených nie je ani národom.
28. (Sú to): obyvatelia vrchov Seir a Filištínci a nerozumný ľud, ktorý býva v Sicheme.
29. Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal do tejto knihy Jezus, syn Sirachov z Jeruzalema, ktorému akoby zo srdca vyvierala múdrosť.
30. Blahoslavený, kto sa zapodieva touto vzácnou vecou, kto si to berie k srdcu, stane sa múdrym.
31. Kto si tak bude počínať, bude schopný na všetko, lebo mu bude svetlo od Boha svietiť na stopy.