12. keď vystupoval k svätému oltáru, keď (aj sám) pridal slávy posvätnému obleku,
13. keď preberal čiastky (obiet) z rúk kňazov, ako tam stál vedľa oltára - a okolo neho veniec bratov, bolo to, ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon.
14. Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti všetci synovia Árona vo svojej výzdobe.
15. V ich rukách spočíval obetný dar pre Pána pred celým zhromaždeným Izraelom. A keď dokonal službu pri oltári - pri ktorej prinášal veľkolepú obetu vznešenému Vládcovi -
16. napnul ruku (po nádobe) tekutej obety a rozlieval krv hrozna (ako obetu).
17. Polial ňou základy oltára na ľúbeznú vôňu Bohu, vznešenému Kniežaťu.
18. Tu zaspievali Áronovi synovia, zatrúbili na svoje tiahle trúby, mohutné trúbenie bolo počuť (ďaleko), na upomienku pred Bohom.
19. Vtedy sa razom zbehol všetok ľud a vrhol sa tvárou na zem, aby sa koril pred Pánom, svojím Bohom, a predniesol svoje modlitby všemohúcemu a velebnému Bohu.
20. Speváci svojím spevom pokračovali v oslave a vo veľkolepom chráme sa naplno rozliehal ľúbezný zvuk.
21. Ľud vo svojej modlitbe prosil svojho vznešeného Pána, kým sa neukončila Pánova oslava, (až kňazstvo) ukončilo svoje obrady.
22. Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky nad celým zhromaždením izraelských synov, aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha, aby sa jeho menom mohli honosiť.
23. A (ľud) sa modlil znovu tú modlitbu, (ktorou) si žiadal ukázať mu Božiu silu.
24. Teraz sa modlime k Bohu vesmíru, ktorý koná veľké diela po celom svete, ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.
25. Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit a uvedie pokoj za našich čias v Izraeli na večné veky!
26. Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh, aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.
27. Dva národy nenávidím z duše: a tretí z tých nenávidených nie je ani národom.