21. (Neskôr) si sa však s náruživosťou priklonil k ženám a svojmu telu si povolil bezuzdnosť.
22. Na svoju slávu si tým uvalil škvrnu a zhanobil si svoje potomstvo: tým si uviedol hnev na svoje dietky a dal si sa dráždiť svojej pochabosti.
23. Tak si zavinil, že sa rozdvojilo tvoje kráľovstvo a z Efraima vznikla ríša odbojná.
24. Ale Boh neopustí svoje milosrdenstvo, ani nezruší, ani nezničí svoje diela, nezničí potomkov svojho vyvoleného, ani nezahubí potomstvo toho, kto miluje Pána.
25. Ponechal teda Jakubovi (akýsi) zvyšok a Dávidovi výhonok zo samého koreňa.
26. Keď Šalamún došiel ku koncu (života) (a pochovali ho) s jeho otcami,
27. zanechal po sebe zo svojho potomstva (najväčšieho) sprostáka v národe,
28. ktorý nemal nijakej rozvahy - Roboama, ktorý svojím rozhodnutím priviedol národ k odpadu;
29. a tiež Jeroboama, Nabatovho syna, ktorý zviedol Izrael na hriechy a Efraimovi ukázal hriešnu cestu; a tak sa ich hriechy rozmnožili čo najviac.
30. (Hriechy) ich odviedli ďaleko od vlasti,
31. lebo sa (ľud) hnal za všetkou neprávosťou, až prišla na nich pomsta. Ale (Boh) ich zbavil všetkých ich hriechov.