14. Po ňom nastúpil jeho premúdry syn a pre (Dávida Boh) zvrhol všetku nepriateľskú moc.
15. Šalamún vládol v pokojných časoch; Boh mu podrobil všetkých nepriateľov, aby mohol vybudovať dom jeho menu a pripraviť svätyňu, (trvajúcu) naveky. Aký si bol múdry vo svojej mladosti,
16. naplnený si bol múdrosťou ako (mohutná) rieka, tvoj duch stačil pokryť zem!
17. Zaplnil si ju tajomnými múdroslovnými výpoveďami, takže sa tvoje meno rozchýrilo až na ďaleké ostrovy; i milovali ťa pre tvoju pokojnú dobu.
18. Pre piesne, príslovia, podobenstvá a pre výklady krajiny ťa obdivovali.
19. V mene Pána, Boha, ktorý sa volá Boh Izraelov,
20. nahromadil si zlata ako mosadze a striebra si mal hojne, akoby to bolo olovo.
21. (Neskôr) si sa však s náruživosťou priklonil k ženám a svojmu telu si povolil bezuzdnosť.
22. Na svoju slávu si tým uvalil škvrnu a zhanobil si svoje potomstvo: tým si uviedol hnev na svoje dietky a dal si sa dráždiť svojej pochabosti.
23. Tak si zavinil, že sa rozdvojilo tvoje kráľovstvo a z Efraima vznikla ríša odbojná.
24. Ale Boh neopustí svoje milosrdenstvo, ani nezruší, ani nezničí svoje diela, nezničí potomkov svojho vyvoleného, ani nezahubí potomstvo toho, kto miluje Pána.
25. Ponechal teda Jakubovi (akýsi) zvyšok a Dávidovi výhonok zo samého koreňa.
26. Keď Šalamún došiel ku koncu (života) (a pochovali ho) s jeho otcami,
27. zanechal po sebe zo svojho potomstva (najväčšieho) sprostáka v národe,
28. ktorý nemal nijakej rozvahy - Roboama, ktorý svojím rozhodnutím priviedol národ k odpadu;
29. a tiež Jeroboama, Nabatovho syna, ktorý zviedol Izrael na hriechy a Efraimovi ukázal hriešnu cestu; a tak sa ich hriechy rozmnožili čo najviac.
30. (Hriechy) ich odviedli ďaleko od vlasti,
31. lebo sa (ľud) hnal za všetkou neprávosťou, až prišla na nich pomsta. Ale (Boh) ich zbavil všetkých ich hriechov.