9. a už za Mojžišových čias dosvedčil svoju vernosť, tak sám, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (keď obidvaja radili): postaviť sa nepriateľom na odpor, prekaziť hriechy národu a urobiť koniec zlostnému reptaniu.
10. Preto oni dvaja boli zachránení, z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu), aby ich voviedli do dedičnej (krajiny), do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
11. A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť a túto silu mal až do svojej staroby,
12. aby Izraelovi synovia videli, aké dobré je poslúchať svätého Boha.
13. A sudcovia - nech je ich meno akékoľvek! - ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána:
14. nech je ich pamiatka požehnaná! Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!
15. Nech sa zachová ich meno naveky, nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov!