3. Akú slávu dosiahol vtedy, keď dvíhal svoje ruky alebo keď sa s mečom vrhal proti mestám!
4. Ktože sa mu mohol postaviť naproti? Lebo sám Pán privádzal nepriateľov (k porážke).
5. Či nezastavil slnko svojou rozhorčenosťou a jeden deň stal sa mu akoby dva dni?
6. Vzýval všemohúceho Najvyššieho, keď bojoval proti nepriateľom dokola; náš velebný a svätý Boh ho vypočul, a (pomohol mu) mohutným kamením krupobitia veľkej sily.
7. Zaútočil na nepriateľský národ a na svahu zničil protivníkov,
8. aby pohanské národy poznali jeho silu a že nie je ľahké proti Bohu bojovať. Pretože nasledoval Mocného
9. a už za Mojžišových čias dosvedčil svoju vernosť, tak sám, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (keď obidvaja radili): postaviť sa nepriateľom na odpor, prekaziť hriechy národu a urobiť koniec zlostnému reptaniu.
10. Preto oni dvaja boli zachránení, z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu), aby ich voviedli do dedičnej (krajiny), do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
11. A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť a túto silu mal až do svojej staroby,
12. aby Izraelovi synovia videli, aké dobré je poslúchať svätého Boha.
13. A sudcovia - nech je ich meno akékoľvek! - ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána:
14. nech je ich pamiatka požehnaná! Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!