2. bol veľkým záchrancom jeho vyvolených, porazil nepriateľov, ktorí povstali proti nemu, aby zaujal dedičstvo pre Izrael.
3. Akú slávu dosiahol vtedy, keď dvíhal svoje ruky alebo keď sa s mečom vrhal proti mestám!
4. Ktože sa mu mohol postaviť naproti? Lebo sám Pán privádzal nepriateľov (k porážke).
5. Či nezastavil slnko svojou rozhorčenosťou a jeden deň stal sa mu akoby dva dni?
6. Vzýval všemohúceho Najvyššieho, keď bojoval proti nepriateľom dokola; náš velebný a svätý Boh ho vypočul, a (pomohol mu) mohutným kamením krupobitia veľkej sily.
7. Zaútočil na nepriateľský národ a na svahu zničil protivníkov,
8. aby pohanské národy poznali jeho silu a že nie je ľahké proti Bohu bojovať. Pretože nasledoval Mocného
9. a už za Mojžišových čias dosvedčil svoju vernosť, tak sám, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (keď obidvaja radili): postaviť sa nepriateľom na odpor, prekaziť hriechy národu a urobiť koniec zlostnému reptaniu.
10. Preto oni dvaja boli zachránení, z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu), aby ich voviedli do dedičnej (krajiny), do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
11. A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť a túto silu mal až do svojej staroby,
12. aby Izraelovi synovia videli, aké dobré je poslúchať svätého Boha.
13. A sudcovia - nech je ich meno akékoľvek! - ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána:
14. nech je ich pamiatka požehnaná! Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!
15. Nech sa zachová ich meno naveky, nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov!
16. Od Pána, svojho Boha, milovaný Samuel, Pánov prorok, uviedol kráľovskú hodnosť a pomazal (prvých) panovníkov vo svojom národe.
17. Podľa Pánovho zákona súdil ľud na zhromaždeniach, a Pán milostivo zhliadol na Jakuba, a svojou vernosťou sa osvedčil ako jeho pravý prorok.
18. Z jeho slov poznali, aký bol vždy verný, lebo videl Boha, ktorý osvecuje.