10. Preto oni dvaja boli zachránení, z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu), aby ich voviedli do dedičnej (krajiny), do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
11. A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť a túto silu mal až do svojej staroby,
12. aby Izraelovi synovia videli, aké dobré je poslúchať svätého Boha.
13. A sudcovia - nech je ich meno akékoľvek! - ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána:
14. nech je ich pamiatka požehnaná! Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!
15. Nech sa zachová ich meno naveky, nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov!
16. Od Pána, svojho Boha, milovaný Samuel, Pánov prorok, uviedol kráľovskú hodnosť a pomazal (prvých) panovníkov vo svojom národe.
17. Podľa Pánovho zákona súdil ľud na zhromaždeniach, a Pán milostivo zhliadol na Jakuba, a svojou vernosťou sa osvedčil ako jeho pravý prorok.