18. Mojžiš mu naplnil ruky (obetným mäsom) a pomazal ho svätým olejom.
19. Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu a jeho potomstvu - ako sú dni neba - konať úrad kňazský, prednášať chvály (Bohu) a požehnanie udeľovať menom jeho ľudu.
20. Jeho si vyvolil zo všetkých živých: prinášať obetu Bohu na ľúbeznú vôňu, kadidlo (páliť) pri suchej obeti a uzmierovať ho (v zastúpení) ľudu.
21. Vo svojich prikázaniach mu dal moc (rozhodovať) o ustanoveniach zmluvy, vyučovať Jakubov rod podľa jeho zmluvy a pomocou zákona dávať svetlo Izraelovi.
22. Proti nemu sa vzbúrili mužovia z iného rodu, závisťou naplnení mužovia ho obkľúčili v púšti tí, čo boli (spojení) s Dátanom a Ábironom, a rozzúrená skupina Koreho.
23. Pán to videl a neľúbilo sa mu to, preto ich aj zničil v návale hnevu.
24. Desné veci spôsobil proti nim, nechal ich pohltiť plameňom ohňa.
25. Tak rozmnožil Áronovu česť, keď mu dal dedičský podiel a vyhradil mu prvé plody zeme.
26. Predovšetkým zaopatril im chleba do sýtosti: lebo jedia z obetných darov Pánových, ktoré prepustil jemu a jeho potomstvu.
27. Iný majetok nemá mať v zemi ostatného ľudu, (nijakú územnú) čiastku nebude mať v národe, keďže sám (Boh) je jeho čiastkou a dedičstvom.
28. Finés, Eleazarov syn, je tretí v tejto slávnej (hodnosti), lebo podobným sa mu stal v bázni Pánovej;
29. zostal pevný keď sa národ vzbúril, svojím dobrým a rozhodným duchom (uzmieril) Boha v zastúpení Izraela.
30. Preto uzavrel s ním zmluvu pokoja, (ustanovil ho) za knieža svätyne a ľudu, aby si podržal on sám a jeho potomstvo kňazskú hodnosť naveky.
31. Tak mal aj kráľ Dávid, syn Jesseho, z pokolenia Júdovho, zmluvu s (Bohom), že dostane dedičstvo on sám aj jeho potomstvo. Nech nám dá múdrosti do srdca, aby sme mohli spravovať ľud podľa pravdy, aby nevyšli ich dobrá nazmar, ale aby ich slávu urobil večnou v národe.