3. Jedni panovali vo svojich ríšach, boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť, (iní), obdarovaní múdrosťou, svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.
4. Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.
5. Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom zaznačovali básne.
6. Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život) a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.
7. Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.
8. Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe, aby im hlásalo chválu.
9. A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky: pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo. A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili, lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.
10. No aj oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky.
11. Pri ich potomstve zostal majetok,
12. u ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,
13. ich synovia pre nich zostanú naveky: ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.
14. Ich telá pochovali v pokoji, no ich (slávne) meno žije po večné rody.
15. O ich múdrosti rozprávať si budú národy a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).
16. Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia.
17. Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého: keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,
18. a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi, keď nastala potopa.