1. Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov,
2. svojou odvekou veľkodušnosťou.
3. Jedni panovali vo svojich ríšach, boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť, (iní), obdarovaní múdrosťou, svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.
4. Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.
5. Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom zaznačovali básne.
6. Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život) a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.
7. Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.
8. Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe, aby im hlásalo chválu.
9. A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky: pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo. A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili, lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.
10. No aj oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky.
11. Pri ich potomstve zostal majetok,
12. u ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,
13. ich synovia pre nich zostanú naveky: ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.
14. Ich telá pochovali v pokoji, no ich (slávne) meno žije po večné rody.
15. O ich múdrosti rozprávať si budú národy a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).
16. Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia.
17. Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého: keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,
18. a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi, keď nastala potopa.