6. Aj mesiac svieti na svoj čas. Ukazuje čas a je večným znakom.
7. Od mesiaca je znamenie pre sviatočný deň podľa svitu, ktorého ubúda po splne.
8. Mesačný čas dostal meno podľa jeho mena, kým podivne narastie po svojom zániku.
9. Je odznakom pre tábor na výsosti, keď sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe.
10. Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé, nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet.
11. Na rozkaz Svätého sa postavia, (aby vypočuli) rozsudok, a neklesajú (silou) na svojich strážnych miestach.
12. Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril, veľmi je utešená svojím leskom.
13. Svojím skvostným oblúkom sa vinie po nebi, ruky Vznešeného ju rozopäli.
14. Svojím rozkazom urýchlene privádza sneh a podobne rýchlo zosiela blesky podľa svojho súdu.
15. Okrem toho otvára zásobárne a vyletujú (stadiaľ) mraky ako vtáky.
16. Vo svojej veľkosti ukladá mraky a rozdrobia sa na kamene krupobitia.
17. Pri jeho zjave sa otriasajú vrchy a keď sa mu páči, zaveje vietor od juhu.
18. Zvuk jeho hromobitia udrie o zem, keď dujú od severu víchrice a smršte veterné.
19. Ako sa vták spúšťa na zosadnutie, tak rozsieva sneh, ktorý poletuje dolu, ako keď sa usádzajú kobylky.
20. Jeho biely lesk obdivuje oko, no nad jeho prívalom sa až srdce strachuje.