1. Okrasou výšin je obloha; krása neba poskytuje veľkolepý pohľad.
2. Slnko svojím zjavom pri východe hlása: je to podivné teleso a dielo Najvyššieho.
3. Napoludnie rozpaľuje zem, ktože môže obstáť pred jeho horúčosťou? Akoby udržoval pec pre diela, čo potrebujú horúčavu.
4. Slnko trojnásobne vypaľuje vrchy, pálčivé lúče vydychuje zo seba; a ako žiari svojimi lúčmi, až oslepuje oči.
5. Veľký Pán je jeho stvoriteľom, na jeho rozkaz urýchlene koná cestu.
6. Aj mesiac svieti na svoj čas. Ukazuje čas a je večným znakom.
7. Od mesiaca je znamenie pre sviatočný deň podľa svitu, ktorého ubúda po splne.
8. Mesačný čas dostal meno podľa jeho mena, kým podivne narastie po svojom zániku.
9. Je odznakom pre tábor na výsosti, keď sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe.
10. Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé, nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet.