13. Všetko, čo pochádza zo zeme, do zeme sa navráti, a tak aj bezbožní z kliatby prejdú do záhuby.
14. Zármutok ľudí (oplakáva) iba telo, no u zatratených aj meno zanikne.
15. Maj starosť o svoje dobré meno: ono ti skôr zostane ako tisíc vzácnych a veľkolepých pokladov.
16. Dobrý život má spočítané dni: dobré meno však zostane naveky.
17. (Synovia, svoje poučenie si zachovajte v pokoji!) Skrytá múdrosť a poklad, ktorý vidieť nemožno - akýže je osoh z obidvoch?
18. Lepší je ten, kto vie ukryť svoju nemúdrosť, ako ten, kto zakryje svoju múdrosť.
19. Pocíťte však zahanbenie pri tom, čo budem prednášať svojimi ústami.
20. Nie je dobre pýriť sa hanbou za všetko, ako je zas pravda, že nie všetci rovnako všetko schvaľujú.
21. Hanbite sa pred otcom a matkou za smilstvo a pred vladárom a mocnárom (sa hanbite) za lož,
22. pred kniežaťom a sudcom za zločin; pred obcou a zástupom (ľudu) za priestupok (zákona),
23. pred priateľom a druhom za neprávosť a za krádež pred celým miestom, na ktorom bývaš,
24. aj za (spreneverenia) proti Božej pravde a jeho zmluve, za opieranie lakťom pri jedení, za zneváženie toho, čo dávaš alebo prijímaš,
25. za mlčanie pri pozdrave, za pohľady na smilnicu, za odvrátenie svojej tváre od pokrvného.
26. Neodvracaj tvár od blížneho, (hanbiť sa treba) za odňatie čiastky, ktorú si nevrátil.
27. Nepozeraj po žene iného muža, ani nečíhaj po jeho otrokyni, ani sa nepostav k jej lôžku!
28. (Hanbi sa) pred priateľmi za potupné slová, a preto, keď máš dať, nerob pritom výčitky.