1. Každému človekovi je určená veľká úloha, pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch, a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet), až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.
2. Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca, starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),
3. (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole, až po toho, kto je uponížený v zemi a popole;
4. (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec, až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva; (všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota, strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.
5. A keď si má oddýchnuť na lôžku, nočný sen mu mení všetku myseľ.
6. Málo alebo nijakého odpočinku nemá, akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).