1. Každému človekovi je určená veľká úloha, pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch, a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet), až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.
2. Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca, starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),
3. (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole, až po toho, kto je uponížený v zemi a popole;
4. (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec, až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva; (všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota, strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.
5. A keď si má oddýchnuť na lôžku, nočný sen mu mení všetku myseľ.
6. Málo alebo nijakého odpočinku nemá, akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).
7. Poľakaný je videním svojho srdca, je mu tak, ako keby vyviazol v deň vojny. Prebúdza sa vo chvíli svojej záchrany a čuduje sa, že sa nemá čoho obávať.
8. (To je osud) každého tvora - od človeka až po dobytok - a hriešnika až sedemnásobný:
9. okrem toho je stanovená smrť, vyliatie krvi, nesvornosť, meč, útlaky, hlad, skaza a pohromy.
10. Proti hriešnikom sú stanovené všetky tieto veci, veď pre nich prišla (kedysi) aj potopa.
11. Všetko, čo je zo zeme, do zeme sa navráti, ako sa vracajú všetky vody do mora.
12. Každý úplatok a nespravodlivý (dar) zahynie, len poctivosť pretrvá naveky.
13. Majetky nespravodlivých vyschnú ako rieky a odznejú ako mohutný rachot hromu za dažďa.
14. Raduje sa, kým vládze otvárať ruku, ale hriešnici nakoniec zmiznú úplne.
15. Potomstvo bezbožníkov nenasadí veľa výhonkov, nečisté korene chraštia na strmých skalinách.
16. Ako sítie, čo rastie pri každej vode na brehoch riek, býva prv ako ostatné seno skášané.