8. Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť, bohato mu nadelí rozumného ducha,
9. takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti a modlitbou bude zvelebovať Pána.
10. On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.
11. Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.
12. Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky.
13. Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie.
14. Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).
15. Ak bude dlho žiť, zanechá po sebe slávnejšie meno ako tisícerí iní, ale i keď sa (skôr) vráti k odpočinku, bude mu to na prospech.
16. Chcem ešte vyrozprávať, (o čom) som uvažoval, lebo som plný nadchnutia (ako proroci).
17. Vypočujte ma, zbožní synovia, vyháňajte do plodu ako ruža, sadená pri vodných tokoch!
18. Vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo,
19. rozvíňajte svoje kvety ako ľalie a vydávajte vôňu, zazelenajte sa utešene a spievajte spoločnú pieseň, zvelebujte Pána pre jeho diela!
20. Vzdávajte mu jeho zvelebovanie, chváľte ho hlasite svojimi perami, piesňami svojich úst a citarou (ho chváľte) a vaša chvála nech zaznieva takto:
21. „Všetky diela Pánove sú veľmi dobré… Všetko, čo ustanoví, stáva sa na svoj čas.“ Preto nehovorte: „Načo je toto a načo tamto?“ - lebo svojím časom všetko sa ukáže potrebným.
22. Na jeho slovo stala sa voda ako mohutný násyp, na rozkaz jeho úst povstali nádrže vôd.
23. Lebo na jeho rozkaz sa stane všetko, čo chce, a nik mu nemôže prekážať, keď chce spasiť (niekoho).
24. Skutky všetkých ľudí sú (známe) pred ním, jeho očiam nie je skryté nič.
25. Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad, pred ním nič nie je podivuhodné.
26. Nesluší sa pýtať: „Čo je toto a čo zasa ono?“ - Všetko bude potrebné na svoj čas.
27. Jeho požehnanie je také hojné, ako rozvodnená rieka,