18. Vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo,
19. rozvíňajte svoje kvety ako ľalie a vydávajte vôňu, zazelenajte sa utešene a spievajte spoločnú pieseň, zvelebujte Pána pre jeho diela!
20. Vzdávajte mu jeho zvelebovanie, chváľte ho hlasite svojimi perami, piesňami svojich úst a citarou (ho chváľte) a vaša chvála nech zaznieva takto:
21. „Všetky diela Pánove sú veľmi dobré… Všetko, čo ustanoví, stáva sa na svoj čas.“ Preto nehovorte: „Načo je toto a načo tamto?“ - lebo svojím časom všetko sa ukáže potrebným.
22. Na jeho slovo stala sa voda ako mohutný násyp, na rozkaz jeho úst povstali nádrže vôd.
23. Lebo na jeho rozkaz sa stane všetko, čo chce, a nik mu nemôže prekážať, keď chce spasiť (niekoho).
24. Skutky všetkých ľudí sú (známe) pred ním, jeho očiam nie je skryté nič.
25. Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad, pred ním nič nie je podivuhodné.
26. Nesluší sa pýtať: „Čo je toto a čo zasa ono?“ - Všetko bude potrebné na svoj čas.