20. Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.
21. Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.
22. Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.
23. Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.
24. Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).
25. Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.
26. Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)? Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci? Veď takého reč sa okolo teliec točí!