17. Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň, a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!
18. Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje, aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.
19. Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju.
20. Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.
21. Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.
22. Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.
23. Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.
24. Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).
25. Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.
26. Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)? Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci? Veď takého reč sa okolo teliec točí!
27. Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd, ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.
28. Tak aj tesár a staviteľ a ten, čo deň a rovnako aj noc venuje sa tomu, že ryje rytiny do pečatných (kameňov), vytrvalo vymýšľa rozličné kresby, a svoju myseľ sústreďuje na to, aby maľby boli podobné; ani nespí, čo dokonať chce svoje dielo.
29. Tak aj kováč sedí pri nákove, prezerá si prácu, ktorú robí zo železa. Horúčosť ohňa mu páli telo, ale odporuje peci horúcej.
30. Úder kladiva mu ohlušuje uši, ku vzorcu náradia oči upiera.
31. Svoju myseľ sústreďuje na to, ako vyhotoviť dielo, svojou bedlivosťou ho vyzdobuje dôkladne.