15. Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom, upadne do rúk lekára.
16. Synu, nad mŕtvym vylievaj slzy a započni žalospev ako kruto postihnutý človek. Zakry mu telo, ako je spravodlivé, a nebuď nedbanlivý pri jeho pochovaní!
17. Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň, a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!
18. Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje, aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.
19. Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju.
20. Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.
21. Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.
22. Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.
23. Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.
24. Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).
25. Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.