13. Príde taký čas, keď sa dostaneš do ich rúk:
14. ale oni budú prosiť Pána, aby ich sám riadil (nájsť) úľavu a uzdravenie pre ich vlastné správanie.
15. Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom, upadne do rúk lekára.
16. Synu, nad mŕtvym vylievaj slzy a započni žalospev ako kruto postihnutý človek. Zakry mu telo, ako je spravodlivé, a nebuď nedbanlivý pri jeho pochovaní!
17. Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň, a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!
18. Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje, aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.
19. Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju.
20. Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.
21. Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.
22. Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.
23. Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.
24. Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).
25. Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.
26. Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)? Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci? Veď takého reč sa okolo teliec točí!
27. Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd, ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.