4. Kto preukazuje lásku, ako keby obetoval jemnú múku, a kto koná milosrdenstvo, prináša (pravú) obetu.
5. Pán má v tom záľubu, ak niekto zanechá neprávosti, a uzmierenie za hriechy je v tom, ak niekto odstúpi od nespravodlivosti.
6. Nedostavuj sa pred Pána naprázdno!
7. Toto všetko treba konať, lebo to prikazuje Boh.
8. Obeta spravodlivého je tuk na oltári a (jeho) vôňa vystupuje až pred Najvyššieho.
9. Obeta spravodlivého je príjemná (Bohu) a na jeho spomienkovú obetu Najvyšší nezabudne.
10. S dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu a neukracuj prvotiny (dorobené) svojimi rukami!
11. Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!
12. Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva, s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka.
13. Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí; a on ti môže odplatiť sedemnásobne.
14. Neprinášaj podlé veci za obetu, lebo také ani neprijme.
15. Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.
16. Pán nedáva nikomu prednosť pred chudobným a vypočuje prosbu ukrivdeného.
17. Modlitbou siroty neopovrhne, ani vdovy, keď svoju žalobu prednesie s nárekom.
18. Či netečú slzy po tvári vdove a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal?
19. Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.
20. Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť), jeho modlitba sa približuje až k oblakom.
21. Modlitba pokorného preniká oblaky: ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti, ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.