1. Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2. Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3. Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4. Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5. Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6. Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.