1. Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2. Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3. Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4. Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5. Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6. Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.
7. Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.
8. Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.
9. Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10. Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.