25. Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje, ale neodmietne ho nik.
26. Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou, pri tvojich rečiach prejavuje obdiv, potom si však (s úškľabkom) skriví ústa a z tvojich slov ti pripravuje pád.
27. Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti.
28. Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu: tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.
29. Kto inému jamu kope, sám do nej padá; kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň, a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.
30. Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho; ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.
31. Výsmech a potupa je (dielo) pyšných, pomsta však číha po takých ako lev.
32. V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých: bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.
33. Hnev a zúrivosť - to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží.