19. Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď!
20. Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa, taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym.
21. Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá), tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil.
22. Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko: utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla, lebo zranili jeho dušu.
23. (Takú ranu) nemožno zaviazať: ako sa dá udobriť zlostné slovo?
24. Kto zradí priateľovo tajomstvo, pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.
25. Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje, ale neodmietne ho nik.
26. Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou, pri tvojich rečiach prejavuje obdiv, potom si však (s úškľabkom) skriví ústa a z tvojich slov ti pripravuje pád.
27. Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti.
28. Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu: tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.
29. Kto inému jamu kope, sám do nej padá; kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň, a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.
30. Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho; ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.
31. Výsmech a potupa je (dielo) pyšných, pomsta však číha po takých ako lev.
32. V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých: bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.
33. Hnev a zúrivosť - to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží.