10. Vták prisadne k sebe podobným a vernosť sa vracia k tým, ktorí ju konajú.
11. Lev ustavične číha po koristi: tak aj hriechy (číhajú) po tých, ktorí robia neprávosť.
12. Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko, kým pochabý sa mení ako mesiac.
13. V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na (svoj) čas, ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale.
14. Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný, ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní.
15. Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši.
16. Kde sa násilníci hádajú, tam je možné vyliatie krvi; a ťažko počúvať ich zlorečenia.
17. Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru a nenájde viac priateľa po svojej vôli.
18. Miluj priateľa a verne sa ho drž!
19. Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď!
20. Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa, taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym.
21. Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá), tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil.
22. Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko: utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla, lebo zranili jeho dušu.
23. (Takú ranu) nemožno zaviazať: ako sa dá udobriť zlostné slovo?
24. Kto zradí priateľovo tajomstvo, pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.
25. Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje, ale neodmietne ho nik.
26. Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou, pri tvojich rečiach prejavuje obdiv, potom si však (s úškľabkom) skriví ústa a z tvojich slov ti pripravuje pád.
27. Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti.